piatok, 29. marca 2013

Smrť bez kríža

     Dnes si pripomíname výročie smrti jednej z najvplyvnejších postáv svetových dejín, Ježiša Nazaretského. Výnimočného človeka, ktorý hlásal radikálne vzdanie sa násilia, bezbrehú solidaritu so slabšími (nechať si len nevyhnutné veci, ostatné rozdať chudobným) a odmietnutie akejkoľvek kolaborácie so zvráteným režimom. Muža, ktorý chcel oslobodiť ľudí od každého druhu strachu a otroctva, či už to boli falošné istoty, túžba po pomste, paralyzujúca závisť a vôbec všetko, čo by odporovalo láske. Legendy, ktorá nezaprela vlastné princípy ani tvárou v tvár smrti. Toto je okamih, po ktorý som ochotný kráčať s veriacimi. Toto je bod, na ktorom sa dokážu zhodnúť humanisti s kresťanmi. Bol to veľký učiteľ nenásilia, ktorý svojím životom inšpiroval milióny ľudí a je hodný tej najvyššej úcty.
 
     Lenže Ježišovo ukrižovanie nebolo božím činom, ale obyčajnou surovou popravou. A to najdôležitejšie na Ježišovi Nazaretskom nie je jeho smrť, ale jeho život. Jednou z najabsurdnejších téz kresťanského učenia, s ktorou sa nemôžem stotožniť, je výkrik v Prvom liste apoštola Pavla Korintským: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše kázanie, márna je i naša viera.“ Nie je to len nejaká okrajová myšlienka, ktorá sa v dnešnej cirkvi potichu obchádza (ako sa napríklad zabúda na Ježišovo odporúčanie citované v Evanjeliu podľa Matúša, že ľudia sa nemajú modliť ako pokrytci na verejnosti, ale osamote, zamknutí v tichu svojej izby). Je to ústredná dogma celého kresťanstva, ktorú opakujú všetci teológovia: pre kresťanov nie je dôležité ani tak to, čo Ježiš učil, ako to, že vstal z mŕtvych. Teraz nejde ani tak o to, že dejiny katolíckej cirkvi tieto postoje plne potvrdzujú. Prekvapila ma skôr tá otvorenosť (ak nechcem povedať cynizmus), s akou to duchovní priznávajú. Takíto kresťania nám vlastne oznamujú, že keby im Kristus nesľúbil vzkriesenie, jeho etické normy by pre nich nemali zmysel. Neprejavujú mu úctu ako niekomu, kto im ohlásil zrod nového veku, ale ako niekomu, kto si ich čímsi zaviazal. Z hľadiska podstaty Ježišovho učenia je to vlastne až urážlivé. Cirkev Reči na hore normálne neverí a výkladom ju zbavuje sily. A vlastne nielen cirkev. Sme fascinovaní jednoduchou Ježišovou etikou, ale v praxi akoby sme sa zdráhali uveriť, že reťaz neprekonateľných konfliktov nie je nevyhnutná. Pokrytecky sme prijali jeho učenie len ako nevyhnutnú formalitu, ktorá je potrebná pre dosiahnutie vytýčeného cieľa a osobného prospechu. Ježišovo mravné posolstvo je pritom neúprosné: ty nesmieš nielen zabiť, ty nesmieš ani chcieť zabiť. Ba čo viac, ty nesmieš v sebe ani pripustiť pohnútku, ktorá by (v prípade, že by si ju nasledoval) viedla k zabitiu.
 
     Uvedomenie si, že kresťania vlastne neberú vážne to najcennejšie, čo na Ježišovi Nazaretskom je, totiž jeho učenie (lebo Ježiš od nás nechcel – napriek zjavným prejavom narcizmu - jeho uctievanie a už vôbec nie stavanie sôch a modiel, ale predovšetkým dodržiavanie stanovených mravných noriem, ktorých plnenie nás pozdvihne bližšie k nemu), bolo pre mňa šokom, ktorý ma donútil zamyslieť sa nad podstatou tejto viery a najmä významu smrti v nej.
 
Český religionista Otakar Funda vo svojej knihe Ježiš a mýtus o Kristovi nebol prvý, ktorý na základe skúmania pôvodu najznámejších kresťanských mýtov prišiel k záveru, že Ježiš sa nikdy nevyhlásil za syna Boha. Legendy o jeho božskom pôvode a zmŕtvychvstaní pochádzajú z neskorších čias a celé pôvodné učenie je zakalené vrstvami rôznych reinterpretácií. Kresťanská viera napokon ani nepochádza od Ježiša Nazaretského. Skutočná kresťanská viera vytryskla z rozjatrených emócií jeho frustrovaných prívržencov, ktorí sa po jeho poprave rozpŕchli a potrebovali posilniť vlastnú psychiku archaickým mýtom (známym už zo starého Egypta a Asýrie) o vzkriesení božstva. Príbeh o ukrižovaní je v evanjeliách doslova prešpikovaný citátmi známymi z textov gréckeho bájoslovia a helenistickej náboženskej literatúry. Formulovaná výpoveď kresťanskej viery pochádza až od Pavla z Tarzu, ktorý Ježiša nikdy nevidel, nepočul jeho myšlienky, ale bol presvedčený, že túto tézu mu zjavil sám Boh. Nie je náhodné, že najstaršími spismi Nového zákona sú Pavlove epištoly. Evanjeliá vznikli najskôr desať rokov po nich.      
 
Pavlova dogma o zmŕtvychvstaní je odrazom odvekej túžby človeka po večnosti. Základným rozlišovacím kritériom bohov a ľudí bola nesmrteľnosť božstva a dosiahnutie tejto hranice človeka vždy lákalo. Zároveň si však treba uvedomiť, že vedomie smrteľnosti stálo na počiatku kultúry, na úsvite ľudskej civilizácie. Práve uvedomenie si ohraničenosti ľudského života viedlo človeka k nadľudským výkonom, ktoré po jeho živote zanechajú stopu. Mýtus o tom, že túto hranicu je možné prekročiť, je nielen archaický, ale vo svojej podstate ničí racionálne jadro kresťanskej filozofie. Ako to vyjadril Nietzsche, zostáva z nej iba učenie o súde a návrate, učenie o smrti ako obetnej smrti, učenie o zmŕtvychvstaní, čím sa celý pojem blaženosti začaruje do akéhosi stavu po smrti. Skutočný život sa tak v konečnom dôsledku tejto smrti obetuje.
 
To neslýchané, to radikálne prevratné, to najoriginálnejšie, nie je na Evanjeliu vzkriesenie božstva – to je ošúchaný mýtus prebratý zo starších náboženských tradícií. Je to myšlienka, že nad radikálnym zlom môže zvíťaziť iba radikálna láska, ktorá obetuje všetky podmienky, všetky nároky na zadosťučinenie, vydáva sa až do krajností, bezvýhradne miluje a bezvýhradne odpúšťa. Ježišovi nejde o plnenie formálnych predpisov – tie nepovažuje vždy za záväzné - ale o intenzívnejšie napĺňanie lásky a spravodlivosti. Len táto láska má moc urobiť z nás nových ľudí. Práve táto rýdza filozofia bez následných náboženských mýtov je nesmrteľným odkazom tohto geniálneho učiteľa. Kto si toto neuvedomuje, nepochopil zo života a učenia Ježiša Nazaretského vôbec nič.
 
Centrálna dogma o zmŕtvychvstaní a spoliehanie sa na spasenie prostredníctvom pestovania kultu Ježiša Krista je hlavnou príčinou obludného pokrytectva spojeného s kresťanskými cirkvami. Očakávanie odmeny zbavuje morálny čin svojho etického významu. Toto účelové spojenie morálky a odmeny odmietol už Immanuel Kant. Mravný čin sa musí uskutočňovať iba kvôli nemu samému, iba kvôli tomu, že je správny, v opačnom prípade vedie ku konaniu, ktoré je síce niekedy v súlade s morálkou, oveľa častejšie jej však odporuje. Nový pápež František je muž pozoruhodných gest a prejavov, ale aj u neho ma zarazilo vyhlásenie, že ak sa katolíci nebudú spovedať Kristovi, skončia ako poľutovaniahodná mimovládka. Čo je na pomoci blížnemu bez náboženských dogiem poľutovaniahodné? Ja si naopak myslím, že taká medzinárodná charitatívna organizácia ako Oxfam dnes robí pre dobro človeka oveľa viac ako katolícka cirkev a robí tak nezištne, bez úmyslu evanjelizovať či vnucovať chudobným svoje ideologické pohľady. Myslím si, že ak podľa minuloročného zistenia tejto organizácie 25 najbohatších ľudí planéty by mohlo svojím príjmom odstrániť extrémnu chudobu celého sveta, že by to hravo dokázala aj Vatikánska banka (keby naozaj chcela). Myslím si, že takéto mimovládne organizácie robia pre odstránenie biedy, utrpenia a oslobodenie človeka neporovnateľne viac ako kresťanské cirkvi. Je naozaj zvláštne, že kresťanstvo sa cíti byť ohrozené možnosťou, že by Kristus nevstal z mŕtvych, ale necíti sa byť ohrozené skutočnosťou, že sa mu za dvetisíc rokov nepodarilo naplniť Ježišovo učenie.
 
Na Ježišovi Nazaretskom netreba oslavovať smrť, ale život. Nie ten fiktívny, nenaplnený, večný, ale skutočný, prežívaný, naplnený. Keby náš život bol večný, necítili by sme k nemu nijakú záväznosť, stratil by cenu, silu i tvorivý náboj. Naše želania sa síce môžu vzťahovať aj na nemožné veci, ako na to upozorňoval už Aristoteles, ale naučiť sa žiť s vlastnou smrteľnosťou bez strachu a nereálnych očakávaní, dať svojej ohraničenosti zmysluplný obsah v ňom samom a uvedomiť si, že morálna hodnota skutku nespočíva v účinku, ktorý od neho očakávame, ale v princípe, ktorým ho uskutočniť chceme, je prejavom eticky vyspelého človeka.
 
Ako nás učil Sokrates – netreba sa báť smrti, treba sa báť páchania bezprávia a ničomnosti na tomto svete. Všetky naše skutky, všetky naše myšlienky, všetky naše túžby by mali ústiť do výzvy žiť dobrý život, čo podľa Sokrata znamená pestovať spravodlivosť, cnosť a krásu života. Sokratovi nebola odmenou večnosť, ale samotná smrť s pocitom čistého svedomia. Preto aj slávny, šokujúci, neraz zle interpretovaný výkrik Epikura „Smrť sa nás netýka!“ nebol prejavom cynizmu a ľahostajnosti voči strate blízkych, ale snahou dokázať, že smrť nie je udalosťou života, že sa neprežíva, že nie je zmyslom našej etiky (podobne sa vyjadril v 20. storočí aj Wittgenstein).
 
Žiť eticky bez očakávaní je oveľa náročnejšie, vyžaduje si to obrovskú odvahu a vnútornú silu, ale len to je cesta k oslobodeniu človeka. Lebo ako poznamenal Michel de Montaigne, kto sa naučil umierať, odnaučil sa slúžiť. Rozmýšľanie o smrti je rozmýšľanie o slobode, vedieť umrieť nás oslobodzuje z každej neslobody, z každého prinútenia, z každého strachu a hrozby. No zároveň vedomie ľudskej ohraničenosti nie je výzva na uzabávanie sa k smrti, bezduché orgie rozkoší, ale výzvou na slobodné a hodnotné využitie času, ktorý máme. Čosi podobné hlásal už Seneca, ktorý nabádal, aby sme sa nestarali o to, ako žiť dostatočne dlho, ale ako žiť dostatočne dobre. Inými slovami, život sa nemeria jeho dĺžkou, ale tým, ako ho človek využil. Iba tak získame nad smrťou prevahu. Francis Bacon prirovnáva strach zo smrti k strachu detí z tmy, preto je aj viera v posmrtný život archaická a detinská. Samotná smrť nie je desivá, desivé sú skôr rituály, ktoré sú s ňou spojené. Strach zo smrti je slabosť a možno ho prekonať láskou.
 
Život nemá svoj absolútny zmysel, ako sa nám to pokúša dvetisíc rokov vsugerovať kresťanská teológia. Život má obsah, ktorý sami aktívne tvoríme a napĺňame konkrétnym zmyslom. Neexistuje nijaký mravný nárok mimo nás, hodnotou je sama skutočnosť. A ako nám pripomína už spomínaný český religionista Otakar Funda, nemali by sme sa nechať vtiahnuť do sporu o slová a ich významy, ale len do sporu o problémy. Hodnota života nie je závislá na našom mravnom vedomí, ani na našom pochopení mravnosti. Hodnota života je v živote samom a nepotrebuje byť nikým a ničím zdôvodňovaná. Potrebujeme založiť etiku na úcte k životu ako hodnote mimo akejkoľvek ďalšej definície. Vesmír tu nie je kvôli nám, ale my sme tu preto, aby sme čítali v racionalite poriadku vesmíru a aplikovali ju na racionálne riešenia svojich ustavične otvorených problémov. Ani tá najušľachtilejšia ľudská idea nikoho neoprávňuje, aby v jej mene zbavil niekoho života. Nepotrebujeme mesiášov posadnutých víziou nastolenia neba. „Nechajte nebo vrabcom!“ volal nemecký básnik Heinrich Heine. Potrebujeme prostú úctu k životu a návrat ku kritickej racionalite ako najstabilnejšie piliere etiky svetového spoločenstva.
 
To neznamená, že by človek nemal potrebu vzťahovať sa k svetu, ľuďom, svojim predkom, klásť si bytostné otázky, takmer nábožne sa stíšiť pred skutočnosťou a zmĺknuť v pokore pred velebnosťou bytia, prežiť svoju vlastnú ohraničenosť a ničotnosť, vzťahovať sa k situácii, ktorá sa stala mravnou výzvou - to všetko je bytostným prejavom ľudskosti (opäť slová Otakara Fundu). No argumentovať v prípade etiky náboženstvom je nečestný skrat. Život je ustavičné riešenie problémov bez happyendu. Uniesť to a nezblázniť sa, ani to nevzdať – o tom je skutočná ľudskosť. Vykúpenie je ilúzia. Nie je žiadne vykúpenie, je len triezve, vecné, racionálne kritické, zodpovedné a sústavné riešenie vždy nových problémov.
 
Aj z toho dôvodu považoval Erich Fromm spoločnosť sústreďujúcu sa na analýzu smrti za nekrofilnú a Baruch Spinoza prízvukoval, že slobodný a múdry človek myslí na smrť ako na poslednú zo všetkých možností a jadrom jeho uvažovania sú meditácie o živote, nie o smrti. Práve láska k životu tvorí podtext a kontext humanistickej filozofie. Psychológ a filozof Erich Fromm v knihe Ľudské srdce vymenoval základné podmienky toho, aby sa v človeku vyvinula láska k životu. Najdôležitejšou podmienkou v detstve je, aby bolo dieťa s ľuďmi, ktorí milujú život. Vrelosť, citový vzťah k druhým ľuďom, sloboda, žiadne hrozby, osvojovanie si princípov (skôr príkladom ako kázaním), ktoré vedú k vnútornej harmónii a sile, povzbudzujúci vplyv a ohlas u ostatných a vôbec spôsob života, ktorý je prirodzene zaujímavý. Fromm nezabúda pripomenúť, že láska k životu sa rozvíja v takých spoločnostiach, v ktorých je dostatok bezpečia, spravodlivosti a slobody, naopak zaniká tam, kde vládne rutinný poriadok, smrť, strach a nedostatok povzbudenia. Na utrpení nie je nič cnostné. Radosť je cnostná a nešťastie je hriešne. Dobré je všetko, čo život podporuje, rozmnožuje a rozvíja, zlé je všetko, čo život dusí, utláča a ničí.
 
Mám rád jeden výrok pripisovaný Sartrovi (v skutočnosti pochádza zo starovekej Číny) – človek umiera až vtedy, keď zmizne z mysle posledného živého. Je to nádherné vyjadrenie podstaty humanistickej filozofie, ktorá si vystačí bez ilúzie v posmrtný život, ktorá sa zameriava na čo najúctyhodnejšie prežitie skutočného života. Som ochotný pripustiť, že náboženstvo preukázalo ľudstvu veľké služby, keď v ranom štádiu civilizácie značne skrotilo asociálne pudy – nie však dostatočne. Niekoľko tisícročí malo šancu ukázať, čo dokáže, no zlyhalo, preto voči nemu rastie odpor. Sigmund Freud dokonca tvrdí, že náboženstvu sa podarilo udržať len tak, že znížilo cenu života, deformovalo obraz reálneho sveta a násilnou fixáciou psychického infantilizmu uchránilo mnoho ľudí pred neurózou. Môže sa dnes na takýchto základoch rozvíjať civilizácia?
 
Dnes, keď venujeme spomienku Ježišovi Nazaretskému, nemali by sme oživovať pripomínanie si jeho krutej smrti, ale zmyslu jeho života. Racionálnemu človeku dnes nemožno strčiť pod nos starobylý spis a povedať mu: Počúvaj, toto je pravda! Takýto prístup sa prieči modernému vedomiu. No je možné viesť o Ježišovi Nazaretskom rovnocenný svetský dialóg a venovať mu patričnú pozornosť: Pozri, toto raz ktosi povedal. Povedal niečo, s čím sa vedel stotožniť budhista dalajláma, hinduista Gándhí i marxista Fromm. Dnes nepotrebujeme kresťanstvo, ale milióny takých ľudí, ako bol Ježiš. Kritické spoločenstvo jednotlivcov schopných transformovať samých seba. Pretože dívať sa na jednotlivcov, ktorých oslovilo univerzálne posolstvo lásky bez prihlásenia k cirkevným dogmám, vás nemôže nenaplniť radosťou. Je pochopiteľné, že Ježiš volil cestu zhromažďovania nasledovníkov v čase, keď kolektivistické štruktúry správania boli ešte dominantné. Ale dnes by sme si tým veľmi nepomohli.
 
Preto ak dnes pápež vyzýva na zintenzívnenie kontaktov s neveriacimi, treba toto gesto privítať, ak je myslené ako úprimný rovnocenný dialóg a nie ako blahosklonná trpezlivosť s ľuďmi, ktorí „raz uveria“. V tejto tradičnej pasci sa skrýva základné nepochopenie rozdielov medzi nami, ktoré nespočíva v dočasnom nedorozumení, ale v zásadných svetonázorových rozporoch. Jedinou platformou, na ktorú pri úsilí o medzináboženský dialóg zabudol aj taký osvietený teológ ako Hans Küng, je preto sekulárna etika: nie ako ateistický smer, ale ako neutrálny priestor na hľadanie hodnôt, ktoré nás spájajú – bez cirkevných a filozofických dogiem. Aj hodnotenie úlohy Ježiša Nazaretského by sa mohlo stať predmetom takejto zhody, ak by sa cirkev sústredila na jeho živé posolstvo a nie recykláciu starovekých mýtov.

41 komentárov:

  1. Viem si u marxistov a antiteistov pevne a vecne predstaviť tie milońy schopných samoransformácie...hlavne ak budú žiť v prospech bohapustej myšlienky, prípadne po racionálnej dohode aj večne !

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V prospech akej bohapustej myslienky? Konkretne ktorej? Zas typicke zahmlievanie jedinca ktory uz pozna pravdu. Tu pravu, zjavenu samozrejme.

      Odstrániť
    2. Mirec, ty si pravdepodobne nezažil reálne socializmus...a posmešné závery si nechaj pre dakoho iného... Aj heslo kríza - je dôvodom prečo neschopní socialisti siahajú na mejetok iným a rozhodujú, ktorá banka bude obetovaná

      Odstrániť
  2. Nedovolím si akokoľvek inak komentovať tento príspevok ako že len - Amen.
    Absolútny súhlas, a musím povedať, že sa s Vašimi názormi a postojmi na asi väčšinu tém stotožňujem, resp. čerpám ako inšpiráciu podobných názorov.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. C.S. Lewis vo svojej knižke Jadro kresťanstva píše nasledovné: "Snažím sa tu, aby čo najmenej ľudí vyslovovalo vetu, ktorú tak často ľudia veľmi hlúpo opakujú o Ježišovi Kristovi: "Som pripravený prijať Ježiša ako veľkého učiteľa mravnosti, ale neprijímam jeho nárok, že je zároveň aj Bohom." Túto vetu nikdy nemáme vyslovovať. Muž, ktorý bol obyčajným človekom a hovoril veci, ktoré hovori Ježiš, by nebol veľkým učiteľom morálky. Bol by to buď námesačný rojko – na úrovni niekoho, kto by o sebe tvrdil, že je vareným vajcom – alebo potom by to bol sám Diabol z pekla. Musíte sa rozhodnúť. Buď tento muž bol a je Synom Božím, alebo šialencom, alebo niečím ešte horším .... Môžete ho odpísať ako blázna, môžete ho opľuť a zabiť ho ako démona; alebo padnúť pre ním na kolená a nazvať ho Pánom a Bohom. Ale odpustime si akékoľvek banálne nezmysly o veľkom človeku a učiteľovi. Túto možnosť nám nenecháva na výber. Nemal to v úmysle.”

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vážený pán Chcmelár, vyššie uvedený citát pochádza od oxfordského profesora, kamaráta J.R.R. Tolkiena (katolíka). Z histórie vieme, že skoro všetci svetoznámi vedci (90%) boli praktizujúci kresťania. Všetky významné postavy dejín Slovenska boli praktizujúci kresťania - Cyril a Metod, Bernolák, Štúr, štúrovci... Nechápem, ako môžete povedať, že Kristus sa nenazval Bohom. Vôbec ste nečítali Bibliu a vôbec ju nepoznáte a odvažujete sa písať o kresťanstve. Je to z Vašej strany dosť amatérske. Citujem: "A za koho ma pokladáte vy?", opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: "Ty si Mesiáš, Syn živého Boha." Ježiš mu povedal: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

    Radšej budem nasledovať ľudí, ktorí pre Slovensko a svet niečo dokázali ako atesitický humanizmus, ktorého socialistické zriadenia majú na svedomí desiatky miliónov ľudských životov a rozvrátené rodiny spôsobené neprirodzenou homosexualitou, ktorú hlása socialistická ideológia.
    To, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, je najväčšia nádej pre človeka. Ak dokážete dať väčšiu nádej človeku, budem rád. Pretože ak smrťou všetko končí, prečo by sme sa mali správať mravne? Poďme kradnúť, zabíjať a po smrti ma nikto nebude súdiť... Avšak Božím súdom prejde každý. Ako povedal Blaise Pascal (kresťan), je výhodnejšie vsadiť pre človeka to, že Boh je, lebo ak sa zmýlime, horšie pre nás.

    Ako povedal jeden z najväčších spisovateľov Dostojevskij - Ak nie je Boh, všetko je dovolené...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pretože ak smrťou všetko končí, prečo by sme sa mali správať mravne? Poďme kradnúť, zabíjať a po smrti ma nikto nebude súdiť...
      Napríklad preto,aby sa aj k nám správali mravne, aby sa tu dalo žiť... Na tom by sa mali zhodnúť veriaci aj neveriaci.

      Odstrániť
    2. pokial byt dobry, nema zmysel pokial neexistuje boh, lebo potom nas nema kto odmenit po smrti pripadne pred nou, tak je krestanstvo nesmierne smutna zalezitost

      Odstrániť
    3. Vážený pán Hóz, vo Vašej reakcii je toľko protirečení, že sa mi ťažko rozplieta táto spleť prejavov, ale pokúsim sa o to aspoň čiastočne. Hádam Vás nemusím ubezpečovať, že som čítal nielen Bibliu, ale chvalabohu aj iné knihy. A hoci súhlasím s názorom, že mnohí z tých, ktorí kresťanstvo kritizujú, ho dobre nepoznajú a nerozumejú mu, je prinajmenšom smutné, keď zisťujem, že ho nepoznajú a nerozumejú mu aj mnohí kresťania. Ak budete pri argumentácii vychádzať len z jedného biblického textu, pri ktorom sa bez ďalšieho posudzovania rozhodnete, že je pravdivý, diskusia medzi nami stráca zmysel, lebo je zbytočné predkladať vám exaktné dôkazy, ak ste sa aj bez nich skalopevne rozhodli, ako to je. Podobne by pri tomto type argumentácie nemalo zmysel dokazovať vám na základe poznatkov evolučných biológov, ako vznikol život, ak mi budete citovať Bibliu o stvorení za šesť dní, žene zrodenej z mužovho rebra a hovoriacom hadovi. Pri všetkej úcte, tu sa racionálna diskusia končí. Takže ak posudzujete pravdivosť nejakej historickej udalosti, môžete vychádzať len z metód historického výskumu, inak to nemôžete označovať za dôkazy. Práve v článku spomínaná kniha českého religionistu a teológa Otakara Fundu na podklade dôkladnej textovej kritiky historických spisov prichádza k záveru, že Ježiš sa nikdy nevyhlásil za syna Boha, že legendy o jeho božskom pôvode a zmŕtvychvstaní pochádzajú z neskorších čias a že jeho pôvodné učenie je zakalené vrstvami rôznych reinterpretácií. Nemôžete sa mi čudovať, že pri posudzovaní historických udalostí vychádzam z vedeckých metód, nie z jedného príbehu popretkávanom adaptovanými mýtmi zo starovekých kultúr.
      Ak je Vaša morálka založená iba na strachu z Boha a očakávaní odmeny, potom je vo svojej podstate vypočítavá a podľa Immanuela Kanta aj hlboko nemorálna (a to bol veriaci človek). „Ateistický humanizmus“, ako ho nesprávne nazývate, nemá na svedomí desiatky miliónov ľudských životov, lebo tyrania nemá s humanizmom nič spoločné. Ak by ste mi chceli dokazovať opak, dostali by ste sa do nepríjemnej pasce, lebo v tom prípade by ste museli priznať, že ešte stále má kresťanstvo v dejinách na svedomí viac zničených životov ako ktorákoľvek iná ideológia – a to je nečestná skratka, ku ktorej sa neuchyľujem, zločiny sa dajú robiť v mene akejkoľvek ušľachtilej myšlienky. Navyše vás chcem upozorniť, že sekulárna etika je staršia ako kresťanská: počnúc staroindickým učením Carvaka až povedzme po gréckeho filozofa Epikura rozvíjalo ľudstvo etiku na úcte človeka k človeku bez viery v Boha. Tým nechcem povedať, že je lepšia – ale že má minimálne rovnako bohatú a hodnotnú tradíciu. Podobne v prípade homosexuality by som rád upozornil, že socialistická ideológia v žiadnom spise nehlása homosexualitu, zato v radoch katolíckej cirkvi je jej požehnane. Vaša poznámka, z ktorej vyplýva, že pre Slovensko a svet niečo dokázali len veriaci ľudia, je nielen hlboko neúctivá voči mnohým vedcom a umelcom, ktorí pri službe ľudstvu nepoužívali ako barličku svojho imaginárneho priateľa, ale najmä nepravdivá. V každom prípade, v takýchto slovných prestrelkách nevidím zmysel, pretože pre mňa je oveľa dôležitejšie hľadanie spoločných hodnôt, ktoré spájajú ľudí bez ohľadu na ich svetonázorové pozadie. Preto sa čudujem, ak človek, ktorý vyjadrí Ježišovi úctu za jeho učenie, je predmetom kritiky (a na iných fórach až nenávisti) iba preto, lebo neverí dogme o jeho zmŕtvychvstaní. Dialóg môže vzniknúť len na racionálnom základe, len pri opustení namyslenej predstavy, že vy jediní poznáte pravdu a ochote rozmýšľať aj o pohľadoch a argumentoch iných. Bez tohto základného predpokladu nečakajte, že sa budem hádať s ľuďmi, ktorí si mýlia vieru s poverami a ignorujú historické fakty vedecké postupy.

      Odstrániť
    4. V úcte pred Ježišovým životom môžeme spolu kráčať až po Veľký piatok, ale tu, ako to napísal Tomáš Halík, sa naše cesty rozchádzajú. Nepovažujem to za žiadnu tragédiu a nevidím dôvod, aby sme sa kvôli tomu sporili, lebo ak sa vieme zhodnúť na veľkosti učenia a Reči na hore, vieme spolupracovať tak, aby sme prispeli k zlepšeniu sveta – a práve toto ja považujem za najdôležitejšie. Zmŕtvychvstanie je už Vaša viera, a s tou sa nestotožňujem a nesúhlasím ani s tým, že bez zmŕtvychvstania by Ježišovo učenie stratilo zmysel. Rozdiel medzi nami je v tom, že keby sa našli jeho kosti, keby sa dokázalo, že nebol Bohom, ale človekom, Vaša kresťanská viera by sa otriasla v základoch, ale moja viera v správnosť toho, čo hlásal, by sa nezmenila.
      Želám Vám príjemné veľkonočné sviatky.

      Odstrániť
    5. Mnohí vedci v minulosti boli veriaci najmä z dôvodu, aby ich láskavá cirkev nepopravila. O viacerých vedcov 20.storočia katolíci klamlivo rozširujú, že verili v Boha. Najznámejší je prípad A.Einsteina, ktorého citujem:
      "Etické správanie človeka možno účinne oprieť o súcit, o výchovu, o sociálne väzby, nepotrebuje teda oporu náboženstva. Bolo by to s ľudstvom veru smutné, keby sa malo krotiť len strachom z trestu a nádejou na posmrtnú odmenu."

      Čítajte viac: http://slavomirflimmel.blog.sme.sk/c/312153/Krestan-Einstein.html#ixzz2P7LdjpI7

      Odstrániť
    6. Lukášovi: Odmenou sme my sami, naša spokojnosť a to, že môžeme pokojne spávať.

      Odstrániť
    7. Viem, že prvou podstatou človeka je sebeckosť (najhoršia možná vlastnosť) - preto považujem za najdôležitejšie myšlienky súkromného vlastníctva, rodiny a národného štátu.
      Verím však aj v druhú ľudskú podstatu - ktorou sa líšime od ostatných zvierat - v rozum. Stále som optimista a verím (chcem veriť), že poznanie a rozmýšľanie z nás dokáže urobiť menej sebeckých=zlých tvorov.
      Kresťanskí a marxistickí socialisti útočia predovšetkým na súkromné vlastníctvo. Zoštátňovaním, daňami, riadenou infláciou a zadlžovaním nás okrádajú o značnú časť nášho zdedeného a nami vytvoreného majetku.
      Niekedy ma desí predstava, čo by sa dialo, keby naši milujúci kresťanskí spoluobčania masovo pochopili, že ich Boh a posmrtný raj neexistuje. To by naozaj začali okrádať a vraždiť všetkých naokolo - keď by mali všetko dovolené a nič po smrti prisľúbené?
      Našťastie sa hneď upokojím myšlienkou, že kresťania svojej viere vôbec neveria - veď to by sme už dávno mali raj na Zemi. Kresťania by sa zbavovali majetku rozdávaním (asi nám neveriacim - veď kresťanská láska dáva, a nie berie), nebolo by zlodejov a klamárov...
      A toto dvojnásobné klamstvo mi na kresťanoch vadí asi najviac - klamú, že veria v nepravdivú myšlienku...

      Odstrániť
    8. reagujem na flimmela
      co sa tyka tych vedcou, katolici nemaju dovod klamlivo rozkrikovat, ze vedci boli veriaci. je to prave naopak to ateisti sa snazia rozkrikovat, ze boli neveriaci.
      co sa tyka Albert Einstein o postoji k Bohu

      Nejsem ateista a nemyslím, že se mohu nazývat panteistou. Jsme v pozici malého dítěte, které vešlo do obrovské knihovny napěchované knihami v mnoha jazycích. Dítě ví, že někdo musel všechny ty knihy napsat. Netuší jak. Nerozumí jazykům ve kterých jsou ty knihy napsané. Děcko v uspořádání knih nejasně tuší nějaký tajemný řád, ale neví jaký. Toto je, zdá se mi, postoj dokonce i těch nejinteligentnějších lidí vůči Bohu.

      G. S. Viereck, Glimpses of the Great (Macauley, New York, 1930), citováno D. Brian, Einstein: A Life, strana 186.

      Eistein bol povodne zid a neskor veril v Boha ale nie osobneho ako napr. aj Darwin


      Mnohí vedci v minulosti boli veriaci najmä z dôvodu, aby ich láskavá cirkev nepopravila.

      klamstvo
      prave z cirkvi vysli najväcsie vedecke osobnosti ako Mendel, Pasteur, Pascal, Ampére, Volta, a iní hoc je pravda ze mnohy boli aj prenasledovany a aj ty prenasledovany cirkvou boli prevazne zbozny krestania.
      Kresnmi boli aj Newton, Fleming ten rad je naozaj dlhy nebudem menovat len este spomeniem ze aj z teoriou velkeho tresku prisiel ako prvy belgicky knaz.
      Aj Slovensku boli skoro vsetky zname osobnosti, intelektuali, krestania a po vacsine knazi ako Bernolakovci, Sturovci, Matej Bell, a mnohy iny.


      Odstrániť
    9. Adam, ako kresťan, ktorý sa intenzívne zaujíma práve o všetko, čo vedie k pôvodnému kresťanstvu, resp. tomu, kým Ježiš bol, čo povedal a ako to myslel, ti musím protirečiť.
      Ježišove Božstvo vôbec nie je jednoznačné a citovať jednu pasáž a zároveň ignorovať všetky ostatné, ktoré jej protirečia je v rozpore s úprimným hľadaním pravdy o Kristovi: http://skepticsannotatedbible.com/interp/jesus_god.html
      Lewis je výborný kresťanský filozof, ale ak chceš kritizovať ateistov, najskôr ich musíš dobre spoznať. Lebo ťa rozdrvia tvojimi vlastnými "zbraňami" a diskusiu "vyhráš" len ak narazíš na ateistu neinformovaného.

      Odstrániť
    10. Najviac zarážajúce je to, že je to jeden z najznámejších citátov z Biblie, ktoré pozná hádam každý človek, nie len veriaci...ale, očividne som sa mýlila :D

      Odstrániť
  5. Autora považujem dlhodobo za svojho úhlavného politického protivníka, ale tento príspevok hodnotím veľmi kladne. Vyjadruje aj moje dlhoročné presvedčenie.
    Len škoda, že si E.Ch. neuvedomuje, že jeho ľavicové politické názory sú len pokračovaním tých najhorších interpretácií myšlienok Sokrata a Ježiša.
    http://slavomirflimmel.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=293009&bk=96440

    OdpovedaťOdstrániť
  6. V mnohych veciach je tento nazor zaujimavy, ale v jednej, a to zakladnej veci sa autor poriadne sekol, co nie je zrejme len zo samotneho clanku, ale aj z autorovej reakcie na p. Hóza, citujem "A hoci súhlasím s názorom, že mnohí z tých, ktorí kresťanstvo kritizujú, ho dobre nepoznajú a nerozumejú mu, je prinajmenšom smutné, keď zisťujem, že ho nepoznajú a nerozumejú mu aj mnohí kresťania."

    Autor sa stavia do pozicie,ked rozumie krestanstvu viac ako mnohi krestania. Problem je vsak v tom, ze autor, hoci ma vo svojom tvrdeni pravdu, nema pravdu v tom, ze sam pozna dovody kazania Jezisa Krista a ani celkom nechape Novy Zakon. Ak je autor humanista a filantrop, je len prirodzene, ze si dane veci v kazani Jezisovom vsima a inspiruju ho. A ak je ateista, je len prirodzene, ze akekolvek teisticke naznaky ignoruje...

    Ak pan Eduard Chmelar predstupi pred narod s preslovom a o 2000 rokov sa bude diskutovat o jeho posolstve a vobec ako to pan Chmelar "naozaj myslel", pricom 1/nemame original zaznamy z jeho preslovu, 2/a aj keby sme mali, v pripade nezhod a nejasnosti nemame moznost sa autora opytat, ako myslel konkretne pasaze svojho prejavu... aku hodnotu ma 2000 vymyslene ucenie "Chmelastva" a "Chmelarov"? Ano, nijaku. Zaspekulujme si a pofilozofujme si. Vysledok po 2000 rokoch moze byt rovnaky ako pri hre "telefon". Ako deti sme sa casto smiali nad rozdielom na vstupe a vystupe, a cim bola "snura" zucastnenych vacsia, tym bol vysledok zabavnejsi. Rovnako zabavne je pocuvat filozofovanie nad Kristovym posolstvom z ust pana Chmela, ale aj samotnych Krestanov!

    Bohuzial, na uplne pochopenie Kristovho ucenia tu chyba kvalifikovana "parampara", ci "sampradaya".
    Pekny den

    OdpovedaťOdstrániť
  7. "Takíto kresťania nám vlastne oznamujú, že keby im Kristus nesľúbil vzkriesenie, jeho etické normy by pre nich nemali zmysel."

    Nesuhlasim, krestania tymto vyhlasenim nevravia, ze keby Kristus nebol "Bozi Syn", tak by sa nikdy jeho etickymi normami nezaoberali.. mozno by ho brali ako zaujimaveho filozofa, kazatela, proroka atd. Len by proste nevzniklo nove nabozenstvo - krestanstvo.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Alebo este inymi slovami: autor sa podla mna snazi povedat: "niektorym ludom nestaci zaujimava filozofia, potrebuju k nej pridat aj mysticno a existenciu astralneho sveta, aby ju zacali nasledovat". S touto myslienkou suhlasim. Avsak mam pocit, ze autor sa snazi podsunut aj: "krestania ovela viac lipnu na tom astralnom rozmere a Jezisova filozofia je pre nich len nevyhnutny pridavok, je im vlastne jedno, aka je".. a s tymto si dovolim nesuhlasit. Ano, mozno krestanstvo tymto stylom historicky vzniklo, ale dnes existuje mnozstvo krestanov (asi nie vacsina), ktori sa hlboko zamyslaju aj nad tou filozofiou a beru si z nej presne tu podstatu, ktoru ste opisali a tie motivacne rozpravky o nebe a pekle az tak k zivotu nepotrebuju... to vsak neznamena, ze viera v existenciu Boha nie je pre nich dolezita. Su vsak skor v stave neustalych pochybnosti o jeho existencii, ako v stave nejakej neotrasitelnej viery, takze de facto ziju castokrat v podobnom dusevnom rozpolozeni ako ateisti - snazia sa nasledovat filozofiu bez vnutornej "istoty", ze zivot sa ochvilku nekonci...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rád, že to hovoríte, ale žiaľ, nie všetci kresťania to tak berú. Aj preto považujem za oveľa dôležitejšie, keď sa vieme zhodnúť na etických normách ako na tom, z čoho pochádzajú.

      Odstrániť
  9. Pan Chmelar, podnetny clanok. Celkom by som sa potesil, keby vyvolal reakcie v krestanskych kruhoch - kde by bol oponentom clovek rovnako fundovany ako Vy. Taka Lampa s Vami a panom Halikom by stala za to.

    Ja si len dovolim suhlasit s Kukulienkou - nemyslim si, ze odkaz Jezisovho zivota je pre krestanov druhorady - prave naopak. Preto sa nasi pastieri snazia zobudit vo svojich oveckach 'Krista ziveho' - prebudit v nich cloveka aktivneho, ktory by konal skutky a nenechat ich len v pasivnom prezivani akehosi intelektualneho blaha, ze porozumeli Jezisovmu pribehu a preto budu spaseni, resp. presvedcenia, ze pre spasu staci chodit do kostola a bude to ok. Skutocna viera je o skutkoch, 'ktore pohnu vrchmi'.

    Pri rozhovore ohladom ukrizovania s nasim panom fararom padla otazka - co ta napadne ako prve pri myslienke na ukrizovanie? Mojou odpovedou bola 'obet'. 'Nie, nie' - odpovedal pan farar- 'zmyslom ukrizovania nie je obet, ale nadej. Nadej, ze jeho ukrizovanim sme boli vykupeni z dedicneho hriechu.' Kto tuto nadej zdiela, musi samozrejme verit aj v to, ze k prvotnemu hriechu doslo. Tu sa potom dostavate do polemiky nielen s krestanstvom, ale aj s judaizmom.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Aj ateisti veria, že vstať z mŕtvych je možné.Aj keď neveria v historickú udalosť Kristovho vzkriesenia, nevedomky uznávajú, že je to možné, keď veria, že v rámci evolúcie mŕtva hmota ožila. Veria v rovnaký princíp,rovnaký "zázrak",len popierajú udalosť Veľkej noci.Takže ak je podľa ich tvrdení bájkou Zmŕtvychvstanie lebo je to vraj nemožné, potom zároveň uznávajú že bájkou je aj evolučná teória

    OdpovedaťOdstrániť
  11. 1. Kristova velka noc (smrt a zmrtvychvstanie) nie je oslavou smrti, ale zivota. Vecneho zivota, ktory sa tym otvara. Praveze bez zmrtvychvstania vladne nad svetom smrt a nicota.
    2. Korekcia Krista na ucitelstvo je skor zelanim, vsadenim Krista do svojho videnia sveta. Nieco ako: Ved pozrite, ked z Biblie vynechame to a to, ostane nam ten Jezis, ktory hovori presne to co ja. Bez viery v Jezisovo bozstvo a realitu zmrtvychvstania sa s Jezisa stava iba potulny kazatel. No a bez viery v jeho zmrtvychvstanie a bozstvo by sa o nom nikto z nasej generacie nedozvedel. Autor clanku by mal byt teda krestanstvu vdacny, ze ma moznost tohto "genia" poznat.
    3. Ak je Jezisovo zmrtvychvstanie len vysledkom frustracie jeho obdivovatelov, niet dovodu o Jezisovi pisat. Jezis neboh by bol nezaujimavy nikto.
    4. Autorovi treba dat za pravdu asi len v tom Kantovi. Dobro sa nema konat ako obchod za slubenu odmenu, ale pre dobro samo - nosny princip pre cloveka.
    5. Uznavam, ze zit mravne bez viery je osobnostne narocnejsie ako zit mravne ako veriaci. No tym, ze je nieco tazsie, nepridava (ani neubera) to na hodnote nic. Nie je hodnotnejsie kopat kanal rucne ako bagrom.
    6. Formulovaná výpoveď tohto clanku pochádza od Eduarda, ktorý Ježiša nikdy nevidel, nepočul jeho myšlienky, ale bol presvedčený, že jeho pochopenie Jezisa je spravne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. sme vykúpené Božie deti..
    Božia milosť nás pretvára na vykúpené Božie deti..

    nie ľudskou a ani milosťou človeka nie. tá hraničí, ba je limitovaná milosťou všetko presahujúcou - Boh je jej darcom, darcom každej dobrej ľudskej pohnútky a jeho Spasiteľom..

    dejiny sa nemýlia, "Boh zvykne", ako napísal paul claudel v obrane zmŕtvychvstania pred existencialistom j. p. sartrom, "vždy na tretí deň vstať z mŕtvych".

    už dve tisícky rokov sa synom otca lži nedarí túto pravdu, pravdu našej viery, veľmi intenzívnou vojnou proti človečenstvu obhájiť, lebo Pánova je moc, lebo: "ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred Svojou tvárou"

    kde sú tie tisíce "prorokov", hlásateľov iných právd o zmŕtvychvstaní a kde je ich pravda o Kristovom ne-božstve??

    tam sú ich kosti, pod plotom na tisícoch cintorínov. a tam je ich "pravda", ktorá pravdou nemala zostať dlhšie, ako 3 dni...

    pravdu o Zmŕtvychvstalom sa ani chmelárovi nepodarí zlepšiť, zmeniť, či vymeniť za inú pravdu.

    lebo: "toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho."

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Myslim si, ze pan Chmelar je na dobrej ceste, na ceste hladania.
    Napada ma teraz pribeh jedneho fyzika, ktory chcel dokazat neexistenciu jednej veci, isiel s tym do toho, ze ta vec nedava ziadny logicky zmysel a chcel silou mocou dokazat, ze to tak nie je, nakoniec sa to skoncilo tak, ze experimentom existenciu toho javu dokazal :))

    Dufam, ze aj pan Chmelar tak dopadne. Ved aj sv. Pavol prenasledoval a daval zabijat krestanov a nakoniec sa z neho stal jeden z najvacsich siritelov krestanstva.

    Boh je nepredstavitelne dobry, prial by som Vam pan Chmelar zazit jeho lasku k nam. Ja si napriklad svoj zivot bez Neho neviem predstavit a vlastne by ani zmysel nemal.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Pan Chmelar, tym clankom sa skor snazite vyzvat krestanov aby vas konecne presvedcili o opaku, uz na tie protikrestanske teorie miesate texty vytrhnute z kontextov a roznych pochybnych tvrdeni eg. Jezis sa nenazval synom Bozim etc. Ak sa povazujete za seriozneho hladaca pravdy, prosim neutocte na krestanov a krestanstvo a radsej sa venujte poznaniu a porozumeniu textov ktore citujete. Ide to len s laskou. To je ta vec, ktoru by som Vam v prvom rade odporucil na studium. Nik nema vacsej lasky ako ten co polozi svoj zivot za druhych. Vidite, niekedy je riesenim aj podstupit kriz, a ako krestan necakam za to odmenu, vecny zivot, ako krestan dufam v Bozie milosrdenstvo a vecny zivot. A este jedna uprimna rada, skuste miesto aplikacie "alebo" pouzivat "a". Veci ktore si na prvy pohlad odporuju mozu byt obe pravdou. Skuste pridat dalsiu uroven a verit, ze moze obsahovat riesenie a neuzatvarat predcasne pripad akoby uz filozofia a veda obsiahli uplne poznanie.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Pozdravujem pán Chmelár. Ďakujem Vám, že som sa mohol oboznámiť s Vašim pohľadom. Prijímam Vašu výzvu, aby sme nehľadali to, čo nás rozdeľuje (v tomto prípade otázka Ježišovho božstva a vzkriesenia), ale nechali sa inšpirovať Ježišovým eticko-mravným učením. Bol by som veľmi rád, ak by sa čo najväčšiemu počtu veriacich ale i neveriacich podarilo naplniť Ježišovo učenie. Napokon zákon lásky je najvyššou požiadavkou kladenou na nasledovateľov a vyznavačov Ježiša Krista.

    Bohužiaľ, nás, kresťanov to vždy zvádzalo k dôrazu na formu, hoci práve Pavol z Tarsu, nás vystríhal, aby sme to nerobili, lebo písmeno zabíja, ale duch oživuje. Kresťanstvo teda nezlyhalo v tom, žeby sploštilo Ježišovo učenie na dogmu o večnom zatratení, ale v tom, že sa cirkev ani po 2 tisícročiach nebráni pred vlastnou sebestatočnosťou. Tá napokon vyprovokovala jej kritikov a zrod moderných ideológií.

    V otázke spochybnenia nadprirodzeného rozmeru evanjelia chcem povedať, že poznatky o genéze a konštrukcii evanjelií sú dávno známe a v prevažnej miere sa k nim dopracovala práve katolícka cirkev vedeckym a kritickým prístupom k textom biblie. Otázka teda nestojí na tom, že spôsob vzniku evanjelií automaticky spochybňuje kresťanskú vierouku, ale v tom, že kto ju spochybňuje, môže tak robiť aj tak, že si vysvetľuje moderné biblicistické poznatky podľa svojho zámeru.

    Na záver, ak chcete naozaj objektívne zhodnotiť relevantnosť transcendentna v osobe JHS, potom by ste nemali opomenúť mesiášsky faktor, a svedectvá. Ak aj toto jednostranne spochybníte napríklad tým, že vraj ide iba o vedecky nepodložené záležitosti a fanatizmus či manipuláciu, potom sa práve takýto prístup môže stať prekážkou toho dialógu, po ktorom aj vy túžite.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobrý večer, ďakujem Vám za názor a vážim si tieto slová. Je to presne tak ako hovoríte - zákon lásky je najvyššou požiadavkou. A pretože mu rozumel aj Buddha, aj Konfucius, aj Gándhí, aj Epikuros, myslím, že to najdôležitejšie je hľadať porozumenie pri dosahovaní spoločného cieľa. Lebo ak v tomto neuspejeme, všetko ostatné je zbytočné. Preto nespochybňujem nijaké konkrétne náboženstvo, ale snahy o jeho výlučnosť pri hľadaní pravdy. Je to ako keby som čítal stále tú istú knihu a odmietol sa inšpirovať inými, ktoré to povedali podobne alebo ktoré si všimli niečo iné. Zdôrazňujem, že nikoho nepresviedčam, preto tu ani nevediem polemiku s niektorými názormi, iba ponúkam svoj pohľad.

      Odstrániť
    2. Takze suma sumárum tomu môžeme veriť, ale nemôžeme sa na to spoliehať :)

      Inak som príjemne prekvapená z doteraz celkom konštruktívnej diskusie, ktorá je v našich podmienkach a najmä k tejto téme raritou.

      Odstrániť
  16. PRAVIDLÁ DISKUSIE NA TEJTO STRÁNKE
    Cieľom tejto diskusie je podpora kultivovanej debaty alebo vecnej polemiky, ktorá je vzájomne obohacujúca. Preto sú na tejto stránke neprípustné:
    1. osobné útoky, urážky a reakcie ad hominem
    2. vulgarizmy
    3. šírenie rasovej, etnickej, sociálnej a inej skupinovej nenávisti
    4. anonymné príspevky (je korektné, aby sme vedeli, s kým máme dočinenia, tak, ako to tu robí autor a slušní diskutujúci)
    5. spamy a reakcie nesúvisiace s témou
    Ďakujem všetkým, ktorí dávajú dialógu zmysel.

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Pán Chmelár!

    V tomto článku opisujete motiváciu kresťanov ku určitému morálnemu konaniu a konštatujete, že je to vlastne zištná a preto plytká motivácia. Je zrejmé, že keď píšete o tejto téme, podliehate značnej nevýhode, keďže sám nie ste kresťan a preto o tej motivácii usudzujete iba zvonku (a chybne).

    Ak chcete naozaj pomôcť dialógu na túto tému, navrhujem, aby ste napísali článok na tému, ktorej musíte nutne rozumieť omnoho lepšie, keďže s ňou máte priamu skúsenosť: akú motiváciu na morálne konanie máte vy? Čo to pre vás znamená byť dobrý? Prečo to pre vás neznamená niečo iné? A prečo to chcete? Skonštatovali ste, že my to chceme preto, aby sme niečo dostali za odmenu: prakticky morálna prostitúcia. Prečo to chcete vy.

    Dúfam, že sa dáte na to nahovoriť, lebo je to pre mňa veľmi zaujímavá téma a myslím, že je to aj nevyhnutný východiskový bod pre kresťanov, ktorí chcú porozumieť vaše stanovisko.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je veľmi podnetný názor, pán Gregor, určite ten článok napíšem, len čo sa trochu uvoľním z pracovných povinností a nájdem si chvíľu času. Zatiaľ len toľko, že nepovažujem motiváciu všetkých kresťanov za zištnú a plytkú, to je veľmi zjednodušený pohľad, zvyšok snáď vysvetlím neskôr. Ďakujem za otázky a budem sa tešiť na diskusiu.

      Odstrániť
  18. Nemám dobrý pocit,že svojimi názormi preruším takú idylickú diskúsiu,ale,aby som bol aj ja čestný,vyjadrím len to,čo cítim.Bol som vychovaný v kresťanskom duchu,lebo výchovu nzabezpečovali rodičia.Postupne,ako som nadobúdal nové vedomosti o vzniku sveta a života na zemi,hlavne teda o nevyhnutných podmienkach,ktoré sú príčinou týchto javov,som sa postupne viec a viac odkláňal od počúvania náboženstva a vďaka mojim rodičom,som s tým nemal žiadny problém.Myslím si,že boli tolerantní a akceptovali môj kvázi prerod k vedeckému chápaniu problémov.Nepopieram,že na tento fakt mali vplyv viaceré faktory,ako škola,vedúca ideológia a pod.
    Takýmto vývojom prešlo nespočetné množstvo ľudí.Zjednodušene by som mohol povedať,že som sa stával múdrejším,vzdelanejším a modernejším.Opustil som teórie,ktoré sa mi zdali byť nepravdepodobné,prestal som veriť zázrakom,nadprirodzeným javom,zjaveniam,ale hlavne som pochopil,že človek môže byť rovnako dobrý a láskavý,či verí alebo nie.Dospel som k názoru,že tlačenie krasťanských kalerábov do detskýh hláv je neférové a násilné a je konané z pozície sily,navyše učenie kresťanov sa nezhoduje s praxou.Dnes tvrdím,že je veľmi málo veriacich,teda úprimne a presvedčivo veriacich a je veľa vypočítavcov a falošných ľudí,ktorí sa len nechajú unášať prúdom,lebo ím to vyhovuje.Zistil som aj to,že viera je produktom strachu z trestu a smrti,čo ale aj tak nebráni kresťanom páchať zlo.Pochopil som jednu vec,že možno žiť tak,aby si nemusel prosiť o odpustenie aj keď je to ťažšie,ako páchať zlo a potom oľutovať a vykúpiť sa. Pochopil som,že reči nap. : neviem žiť bez boha,sú len prázdnym tláchaním,aby reč nestála.
    Dospel som aj k názoru,že náboženstvo je absolútne zbytočný prežitok,ktorý sa drž pri živote len vďaka cirkvi,ktorá spáchala najväčší podvod na ľuďoch tým,že ich udržuje v tme,strachu a okovách dogiem,poučiek,prikázaní,obsiahnutých napr. v biblii a evanielijách.Aj ja si myslím,že málo rozumie viere,sú iba notorickí vykonávači náuky natlačenej do detských hláv.
    Pôjdem ešte ďalej. Môj názor je taký,že náboženstvo a viera sú primitívne,teda ego,primitívni sú aj vyznávači,lebo sa nevedia oslobodiť a vyslobodiť z jarma a spárom cirkvi.Sú vývoja neschopní ľudia,nepoučiteľní zadubenci.
    Ak niekto dokáže,že existuje boh alebo jeho syn,stanem sa najzbožnejším človekom na zemi. Zatiaľ mi postačuje filozofický zaáver Romana Adama,ktorý zatiaľ ako jediný dokázal neexistenciu boha.Má svoj blog na internete.

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Nerušíte "idylickú diskusiu" svojimi názormi, ale tým, že neuvádzate svoje meno, čím porušujete pravidlá diskusie (viď vyššie). Snažíme sa o iný typ diskusií, než sú tie vulgárne stoky, akých máte dosť na iných portáloch, tu si nenadávame, debatujeme otvorene, ale vecne, bez invektív a pod vlastným menom. Tak je to férové voči všetkým. Takže Vás prosím, aby ste uviedli svoje meno, v opačnom prípade robíme s nepodpísanými postojmi to, čo sa robilo v slušných časoch s každým anonymom - hádžeme ich do koša. Ďakujem za porozumenie.

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Prepáčte pán Chmelár a prispievatelia,moje meno je Milan Ricsin alias Atheos

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Pozdravujem pán Chmelár,
    keďže diskusia na tomto blogu sa skončila v máji,predpokladám,že vás môžem osloviť aj touto cestou.Sledujem veľmi pozorne vaše vystúpenia,pokiaľ o nich viem a musím povedať,že vaše názory sú mi blízke a sympatické.Napr. aj televízna debata s Danielom Pastirčákom.Celkovo na mňa pôsobite,ako ateistický kresťan,čo znamená,že sa snažíte osvojiť si ducha evanjélii oslobodeného od viery,od spirituálneho náboja.Je to akési posolstvo,oklieštené od náboženstva alebo teistického potenciálu. Vy si vyberáte z Nového zákona Ježišovú ídeu nenásilia,ľudskosti,pochopenia a pomoci.Samozrejme,to považujem za sympatické a v konečnom dôsledku aj za správne. Vzniká obraz filantrópa,umierneného a chápajúceho spoluobčana,ktorý vie vypočuť každého,vie sa podeliť o svoj názor,ale nevnucuje ho.Vyzerá to tak,že jediný váš cieľ,je porozprávať sa,vymeniť si názory a podať si ruky.Ale,potom sa pýtam,či toto je cieľom vášho snaženia? Nemáte ambície presvedčiť o svojej pravde? Nechcete dosiahnúť nejakú zmenu svojim počínaním,robíte to teda len pre zábavu a kratochvíľu?
    Podľa toho,ako chápete ateizmus,ja patrím k antiateistom.Ak sa mám vyjadriť stručne a jednoznačne,ja sa neuspokojím s tým,že ventilujem svoje frustrácie.Mňa frustruje to,že je tu veľká časť spoločnosti,ktorá podľa môjho názoru zotrváva na pozíciach stredovekých nevzdelancov,necháva sa manipulovať klérom,ignoruje vedu,neokrôchane odmieta filozofický pokrok,čo je pre mňa tak nepochopiteľné,že sa s tým neviem zmieriť.Ak vidíte,že niekto nekoná správne,že sa niekde deje bezprávie,že niekto nechápe,čo by chápať mal,tak ma niečo núti zasiahnúť a nenechať to napospas osudu.Musím proti tomu bojovať.Za socializmu sa tomu hovorilo bojovný ateizmus,teraz,ako som pochopil je to antiateizmus.
    No a potom je tu klér.Bezprecedentné zasahovanie do osudov ľudí,manipulácia s ovečkami jak vyšitá,evidentné klamstvo a podvod na podvod.Mám priateľov organizovaných v ateistických zoskupeniach,ktorí ma presviedčali pre vstup.odmietam,pretože si myslím,že rovnako sa uspokojujú len s publikovaním svojich názorov,bez ambície zmeniť tento svet.Ak mám toto robiť,tak radšej nerobím nič,nebudem samoúčelne hovoriť svoje,vypočujem si to,čo už tisíckrát a všetci spokojne ideme domov. Preto sa na adresu veriacich vyjadrujem síce drsne a možno na hranici slušnosti,keď hovorím,že sú primitívni,ale nemôžem inak,tak to cítim a vnímam. S vierou a veriacimi mám veľmi bohaté skúsenosti.Musel som vo svojej blízkosti spracovať ich prítomnosť,dokonca aj konverkciu na vieru,veľmi blízkej osoby.Dúfam,pán Chmelár,že som sa vyjadril jasne a zrozumiteľme a neporušil som princípy vyššie uvedené.
    Milan Ricsin

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Oprava: správne má byť antiteistom,nie antiateistom.

    OdpovedaťOdstrániť