streda, 26. februára 2014

Rodina ako najvyššia hodnota je nemorálna priorita



     Nezávislý pozorovateľ, ktorý sa díva na slovenskú realitu s odstupom a nadhľadom, musí až žasnúť, ako sa politickým stranám podarilo urobiť z ochrany rodiny, ktorá je chránená zákonom celé desaťročia, ústredný politický problém a hlavnú tému prezidentskej kampane. Ešte zarážajúcejšie je, ako na túto udičku skočili voliči. Nežiadajú od svojich zástupcov väčšiu ochranu ľudí ohrozených nezamestnanosťou a kriminalitou, nežiadajú ochranu slabších, handicapovaných a diskriminovaných, ale vedú vášnivé diskusie o tom, ako by mala vyzerať správna rodina a kto si ju viac váži.

     Do tejto emóciami nabitej atmosféry sa pokúsim vstúpiť kacírskou otázkou, či za naše problémy nemôže práve prehnaný dôraz na rodinu. Iste, môže sa to zdať šokujúce, zvlášť v prostredí vybičovanom hysterickými záchvatmi preukazovania verejnej lojality k rodine. Veď kto by neľúbil svoje deti, svojich rodičov a súrodencov? Každý politik vie, že na verejnosť najlepšie zapôsobí zdôrazňovaním svojej oddanosti k rodine, hoci vyznanie „milujem svoju rodinu“ má asi taký význam ako vyhlásenie „rád dýcham“. Je teda rodina skutočne tou najvyššou hodnotou?
 
     Jeden z prvých mysliteľov, ktorý túto zdanlivo samozrejmú tézu spochybnil, bol americký politológ Edward Banfield známy predovšetkým svojou klasickou knihou Morálny základ zaostalej spoločnosti (1958). Hneď na úvod treba zaujatých čitateľov upozorniť, že Banfield nebol nijaký liberál. Bol poradcom troch republikánskych prezidentov (Nixona, Forda a Reagana) a do konca života žil v usporiadanej rodine. Pozorovanie vzťahov v malej juhotalianskej obci, odkiaľ pochádzala jeho manželka, ho však priviedlo k rozpracovaniu teórie o tzv. amorálnom familizme. Banfield opísal situáciu, ako rodinná solidarita znížila dôveru v politické spoločenstvo ako celok. Dedinčania svoj úspech nespájali s úspechom vlasti a občianskej spoločnosti, ale snažili sa maximalizovať výhody svojej rodiny všetkými dostupnými prostriedkami bez ohľadu na to, aký dopad to malo na širšiu spoločnosť. Úsilie obetovať verejné blaho bezprostredným sebeckým výhodám pre vlastnú rodinu označil Banfield za jeden z hlavných rozlišovacích znakov mafie. Americký mysliteľ predpokladal, že zaostalosť tejto spoločnosti bezprostredne súvisí s neschopnosťou dedinčanov konať pre spoločné dobro širšieho celku alebo pre akýkoľvek iný cieľ presahujúci bezprostredný záujem ich rodiny. Tieto úvahy potvrdil výskum Alberta Alesina a Paoly Giuliani zhrnutý do štúdie Moc rodiny (2007). Na vzorke 80 štátov dokázal, že tam, kde sú rodinné väzby najslabšie, je úroveň občianskej a politickej angažovanosti najsilnejšia a dôvera v spoločnosť najvyššia. Celkom pochopiteľne sa na prvých priečkach spoločenskej angažovanosti a súdržnosti umiestnili vyspelé severské demokracie a najzaostalejšie štáty tvoria chvost tabuľky s najsilnejším dôrazom na rodinu.

     Je teda najvyšší čas, aby sme sa zamysleli nad tým, či toľko zdôrazňovaná úloha rodiny by mala byť naozaj tou najvyššou hodnotou. Podľa môjho názoru je fetišizácia rodiny priamo zodpovedná za stav klientelizmu, korupcie a rozkrádania v tejto krajine. Je vyjadrením ľahostajnosti voči spoločenskej zodpovednosti, apatie voči verejnému životu a v neposlednom rade sociálneho egoizmu. Uzavreté rodinné klany fungujú skôr ako základné bunky organizovaného zločinu, než základné bunky spoločnosti, ich jediným cieľom je profit vlastných členov za akúkoľvek cenu, aj na úkor ostatných spoluobčanov. Navzájom si nedôverujú, odmietajú vzájomnú pomoc (okrem prípadov, keď ide o spoločný zisk) či dokonca bránia ostatným v dosiahnutí úspechu, lebo veria, že šťastie iných by mohlo poškodiť ich vlastné záujmy. A toto sebectvo posväcujú silným náboženským založením, ktoré je viac tradíciou ako živou vierou. Lebo v konečnom dôsledku si pri konflikte rodiny s cirkvou vždy vyberajú rodinu, ktorá je pre nich najvyššou formou identity. Práve pre tieto spoločné prvky dával Edward Banfield amorálny familizmus do súvislosti s mentalitou mafie.

     Rodinkárstvo je prekliatím tejto spoločnosti. Ničí v nás prirodzenú sociálnu solidaritu i obyčajnú ľudskosť, deformuje všeľudské hodnoty a škodí spoločnosti. Človeku, ktorý tvrdí, že na prvom mieste je u neho rodina, by nemali zveriť verejné zdroje. Ak chceme zmeniť Slovensko k lepšiemu, nemusíme sa vzdať rodiny, ale musíme opustiť familizmus ako deštruktívnu ideu, musíme posilňovať spoločenské väzby, zdieľanú zodpovednosť a spoločné ciele. Nie rodina, ale spoločnosť by mala byť priorita. Lebo ak sa darí spoločnosti, darí sa aj rodinám. No ak sa darí rodinným klanom, trpí tým celá spoločnosť.


14 komentárov:

  1. PRAVIDLÁ DISKUSIE NA TEJTO STRÁNKE
    Cieľom tejto diskusie je podpora kultivovanej debaty alebo vecnej polemiky, ktorá je vzájomne obohacujúca. Budem rád, keď v nej nezabudnete, že zmyslom dialógu nie je nejaká „výhra“ a poníženie oponenta, ale prienik vnímania, a teda vedomé vytváranie spoločného sveta. Vysoko sa cení úprimná snaha priateľsky sa s druhými podeliť o cenné informácie, hľadať súvislosti, usilovať sa o lepšie poznanie seba samého i reality, v ktorej žijeme. Preto sú na tejto stránke neprípustné:
    1. osobné útoky, urážky a reakcie ad hominem
    2. vulgarizmy
    3. šírenie rasovej, etnickej, sociálnej a inej skupinovej nenávisti
    4. anonymné príspevky (je korektné, aby sme vedeli, s kým máme dočinenia, tak, ako to tu robí autor a slušní diskutujúci)
    5. spamy a reakcie nesúvisiace s témou
    Ďakujem všetkým, ktorí dávajú dialógu zmysel.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Považujem za úplne scestné spájať rodinkárstvo s hodnotou rodiny, sú to rozličné témy...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mno mne sa to nezdá zcestné.
      Rodinkárstvo je znásilnením rodiných hodnôt. Pretláčanie kohosi utláčaného silného ega na ostatných členov rodiny pod záštitou zabehaných "tradičných" vzorcov a rúškom ochrany "tých našich" záujmov. Každý krát, keď zavoláme známemu doktorovi, nech nás vpustí do ambulancie s chorým deckom pred ostatnými čakajúcimi...

      Odstrániť
    2. absolutne suhlasim s p. Maarom - spajat rodinkarstvo s rodinou je scestne a mimo temy rodina a jej uloha v spolocnosti...dobra a zdrava spolocnost vzisla z dobre fungujucej rodiny, kde kazdy clen pozna svoje prava a povinnosti, kde mama a otec su vzorom. A toto vobec nesuvisi ani s klientelizmom ani s materializmom.

      Odstrániť
  3. spojili ste dve veci do kopy. suhlasim, ze rodinkarstvo robi zle spolocnosti, ale za to nie je zodpovedna rodina, ale hodnoty konkretnej rodiny. tie mozu byt v kazdej rodine rozne. socialnu solidaritu a obcajnu ludskost o ktorych pisete, ziska clovek prave v zdravej rodine a ziadna statna institucia ich do cloveka nevlozi. Vyskum tych 80tich krajin je plny vysledkov, ktore ste velmi zjednodusene interpretovali. okrem ineho podla tych vysledkov su ludia v krajinach so silnymi rodinnymi putami vseobecne stastnejsi a spokojnejsi... Skor by som to videla na lepsiu spolupracu medzi spolocnostou a rodinou, vzajomne uznanie si pozicii, a nie na boj proti rodine ako takej...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Za prekliatie spoločnosti p. Chmelár označil rodinkárstvo ,klientelizmus, veľmi úzky skupinový( či rodinný/alebo skôr rodinkársky/) záujem na úkor širokého verejného záujmu a pomohol si príkladom zo skorumpovaného mafiánskeho juhu Talianska... Úprimne pre mňa je takýto typ rodiny(či rodinkárstva) založený na mafiánskom, klanovom egoizme, ktorý ničí spoločnosť ako celok( aj obraz skutočnej "ideálnej" rodiny) neprijateľný a to som silný zástanca tradičnej rodiny a všetky súčasné iniciatívy aj na legislatívnu a ústavnoprávnu ochranu tradičného manželstva majú moju plnú podporu.. Netreba zabudnúť, že aj štáty(väčšinou protestantské) na severe Európy, v USA tiež mali tradičnú rodinu, ako významný stavebný prvok spoločnosti a ich súčasná prosperita je odvodená práve od vysokého statusu tejto rodiny v minulosti týchto krajín..Práve preto sa silne musím ohradiť proti úplne účelovému a násilne pospájanému obrazu pokrivenej rodiny(či skôr rodinkárstva a bratríčkovania sa) kvôli dosiahnutiu čo najväčšieho materiálneho zisku a hodnotám, za ktoré zápasia mnohí kresťania a konzervatívne zmýšľajúci občania u nás...Spojili ste tieto veci úplne scestne p. Chmelár ..pravdu Vám v tomto povedali už predošlí diskutujúci. Bojím sa ale, že takéto násilne spájanie vecí nesúvisiacich a pľuvanie po tých čo sa za tradičnú rodinu fakt zasadzujú je doménou liberálov a p. Chmelár v tomto s nimi ide poctivo v jednej ideologickej línii..

    OdpovedaťOdstrániť
  5. suhlasim s predchadzajucimi prispievatelmi do diskusie - p. Chmelar, spojili ste dve nesuvisiace temy. snad nie ucelovo.

    "posadnutost" rodinou sa v tychto dnoch objavila preto, ze rodina je v nasej spolocnosti na pokraji zaujmu a tak to s nou aj vyzera. mladi ludia potrebuju povzbudenie a obnovenie viery v to, ze rodina je zaklad, viac ako priatelia, peniaze ci ine veci.

    rodinkarstvo absolutne nie, rodina na prvom mieste absolutne ano, pretoze zo zdravych rodin vychadzaju zdravi obcania, ktori konaju dobro nielen pre seba, ale aj pre spolocnost. tak ako chcete
    s pozdravom TOMAS KOVACIK

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi rád by som vedel,ako vyzerá tá zdravá rodina.Viete ju definovať alebo popísať a prečo a pred kým ju treba chrániť? Nezaregistroval som,že by niekto napádal klasickú rodinu,nejako jej škodil,len preto,že vidí veci aj z iného uhla.Typické pre kresťanov a katolíkov zvlášť,je množiť prázdne reči,kopať do otvorených dverí.Nevyznávam vieru a to mi nebráni,aby som miloval svojich rodičov,svoje deti a manželku aj bez štatistík aj bez burcovcania,aby boli obchody v nedeľu a vo sviatky zatvorené,len aby bola rodina spolu.Poznám ale katolícku rodinu,kde sa v nedeľu nemôžu deti ani učiť,aby nezhrešili,lebo rodina má byť sústavne spolu.Po hodine sa hlava rodiny vytratí k internetu,krk si ide zabehať a deti sedia vyobliekané v kostolnom hábe - sú spolu.To je formalizmus typický pre farizejské myslenie katolíkov.Ak je tu väčšina spoločnosti kresťanov,tak si uvedomte,že tá väčšina má väčšinový podiel na všetkých zločinoch spoločnosti a nepomôže ím ani biblia,ani modlenie,ani kopanie do otvorených dverí.To,že mikročasť národa buide žiť v registrovanom partnerstve,ešte neskazí žiadnu rodinu,ani hodnoty a ani fetišovanú kresťanskú lásku.Žijem v prostredí katolických rodín a nepoznám nič bezduchejšie,ako ich spoločné modlitby,svätuškárske správanie sa,to vznášanie sa v oblakoch.V momente len čo opustia rodinu,sú to takí istí priemerní občania,ktorí podvádzajú svojho partnera,oplzlo rozprávajú,pijú,hrajú karty,fajčia atď... Pán Chmelár trafil klinček po hlavičke a rovnako,ako v iných článkoch aj v tomto totálne vystihol,kde sa mláti prázdna slama.
      Milan Ricsin

      Odstrániť
  6. Ano rodinkarstvo funguje a je to pliaga. Lenze kvoli par "vyvolenim" nemozeme hodit vsetky rodiny do toho isteho vreca. Verte mi, som obchodnik, posledne co by som spravil by bolo, ze by som zamestnal svojho rodinneho prislusnika. Absolutne by som pri tom stratil objektivny pohlad na biznis,... .
    Mimochodom som krestan katolik, mame rodinne spolocenstvo, stretavame sa rozne aj cudzie rodiny aj len kvoli spolocnej modlitbe....

    Pri takejto analyze rodiny mi napada jedno porovnanie:
    vyskum merania nosnosti sliepok. Na to aby sa sliepky a kohuty mnozili su potrebny obaja. Mame ale nosnice, ktore nesu vajicka a tie vajicka su vyborne na panvici a este lepsie v zaludku. Preto je nezmysel si mysliet, ze na to, aby sme mali chutnu prazenicu potrebujume zabezpecit mnozenie hydiny. Nam staci starat sa hlavne o nosnice aby nosili. Pravidelna vymena novych sliepok za stare, pch... o to sa uz niekto postara ale to nie je prvorade. Mna to nezaujima, z toho nemam nic a stoji to vela penazi a trva to dlho - zly bizňis.

    Pan Chmelar, rodina je tu zakladom spolocnosti. Sedliacky rozumom to ludia tak chapu. Ano da sa na to pozerat aj cez okuliare vedy, statistik, vyskumov. Lenze vacsina jednoduchych ludi na to pozera bez skreslujucich okuliarov. Skuste to aj Vy.

    A verte ze mi je jedno ci tento prispevok zverejnite, chcel som toto napisat hlavne Vam.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nikto nespochybňuje, že rodina je základom spoločnosti. Spochybňujem rodinu ako najvyššiu hodnotu. Ak medzi tým nevidíte rozdiel, to už nie je môj problém, v každom prípade trvám na tom, že táto absolutizácia záujmu rodiny bez zodpovednosti za vyššie celky a hodnoty prerástla do zhubného sebectva, ktoré ničí našu spoločnosť.

      Odstrániť
    2. Rodina je základ spoločnosti.V živote som nepočul väčšiu frázu.Čo je potom nadstavba toho základu? Možno 3m vysoké ploty,resp. múry,ktoré tú rodinu držia pokope.
      Ricsin

      Odstrániť
  7. dodal by som, ze vznik modernej rodiny suvisi so vznikom sukromneho vlastnictva, otroctva a vznikom statu.. ako ako rozbitim kmenovej struktury a stratou kmenovej solidarity..
    je to dobre vysvetlene v Engelsovej v knihe:
    'Pôvod rodiny súkromného vlastníctva a štátu'

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Dobrý deň. Rodina je hniezdo, ak sa potom obec a mesto stane takýmto väčším hniezdom - rodinou, štát s múdrymi voľbami ostane ako čerešnička na torte sveta. Rodinu napr. cítiť klanovo v talianskej politike. Je známa striedaním vlád častejšie ako ktorákoľvek iná krajina. Zostávať ako potomok dlho pod krídlom rodiny takisto znamená úpadok, nesamostatnosť. Čo myslíte, už sme si samostatne zvolili samostatnosť na Slovensku alebo nie? Ide to pomaly. Predstavitelia katolíckej cirkvi sa so svojím hierarchickým (a teda nesamostatným, viď napr. kat.spoveď oproti evanjelikom) ,,životom,, pridržiavajú rodiny, citovosti. To je síce v poriadku a ako pán Chmelár uvádza, je to prirodzené aj bez nich, či politikov. Ale čo s tým, keď jedinými hodnotami vždy ostávajú stále nielen láska, ale v nej i spravodlivosť a krása (charakteru?:)? Jedinými príbuznými teda nech sa nám stanú ľudia s kvalitnými hodnotami. A keď si začneme vážiť a podporovať akurátne i širšiu rodinu - výchovu v školách, budeme určite na dobrej ceste. Sme rôznorodí, ale zodpovednosť vytvorí prirodzené hierarchie, kvalitu. Nemyslíte? Rodinkárstvo potom nebude škodné. Chýba nám pocit rodiny a dôvera v Širšej spoločnosti,a to nespraví ani zákon, ani konzervatívne poňatie rodiny. Upravme si to v sebe. Už aby bola jar a po voľbách:) Pekný deň bez stereotypov želám. Peter C.ml

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Ďakujem za všetky podnetné reakcie a asi by som mal tento postoj vysvetliť, lebo vidím, že vo viacerých príspevkoch došlo k nedorozumeniu až absolútnemu nepochopeniu pointy článku. Nespochybňujem hodnotu rodiny - prečo by som to robil, aj ja milujem svoju rodinu. Varujem pred škodlivou absolutizáciou rodiny, ktorá zničila zdravé korene spoločnosti. Pod týmto pojmom rozumiem to, keď sa pre blaho vlastnej rodiny potláčajú akékoľvek vyššie hodnoty ako vlasť, spoločenstvo, cirkev, ľudstvo, čokoľvek, čo po stáročia formuje tie najvznešenejšie ideály a hodnoty civilizácie. Ak je rodina základnou jednotkou spoločnosti, treba ju chrániť. No ak prerastie do formy uzavretých rodinných klanov ako na Slovensku (Rezešovci, Majskí, Tkáčovci, Lexovci, spojenie Širokých a Brheľovcov atď.), ktoré ovládajú štát a ničia ho, ktoré sa obohacujú na úkor spoločnosti, je to tá najväčšia pliaga. Práve preto, že poznám veľa zbohatlíckych rodín, ktoré prišli k majetku absolútnou stratou zábran, egoizmom, dosadzovaním príbuzných a pod., práve preto sa staviam proti tomu, aby bola rodina chápaná ako absolútna najvyššia hodnota, nad ktorou už nič nie je. Lebo takto tí ľudia myslia a ak sa proti tomu nepostavíme, neochránime ani tie vlastné rodiny, ktoré pod takýmito rodinnými klanmi trpia.

    OdpovedaťOdstrániť